Začnem matnou spomienkou z detstva, ktorú vlastne ani nepamätám, no z rozprávania mojich rodičov, som tak nejako nadobudla pocit, že áno. Mala som niečo viac ako dva roky, keď sa moji rodičia rozhodli ísť na dovolenku do Bulharska. Ich katastrofický zážitok, pri ktorom som bola osobne, no, ako som už povedala, nepamätám si to nejako živo, opíšem len v krátkosti. Prišli do hotela, odparkovali auto, ktoré im v noci ukradla bulharská mafia, na druhý deň chceli s mojimi rodičmi vyjednávať o tom, za koľko si auto kúpia späť.Mólo v mori pri západe slnka.jpg Rodičia odmietli volali na slovenskú ambasádu, tá ich poslala niekam, kde pred hotelom stáli muži so samopaľmi. Moja mama odmietla vystúpiť z auta, tak si požičali nejaké z požičovne a išli na letisko. Peniaze im poslali známy, po ceste stretávali, akože zrazených cyklistov, ktorí ich chceli okradnúť, no a nakoniec sa domov nejako aj s dieťaťom, teda so mnou, dostali. Viem, že to vyznieva tak, že to nemôže byť reálne. V deväťdesiatych rokoch, však bolo Bulharsko naozaj divoké. To, čo som napísala, je pravda od prvého do posledného písmena. Teda, ak mi moji rodičia neklamali, čo však nepredpokladám.
 Bulharská jaskyňa s vysokými stenami a slnkom.jpg
Na základe tejto „milej“ historky, som mala k tejto krajine podvedomú averziu. Ani by mi nenapadlo premýšľať nad dovolenkou v Bulharsku. Jedného dňa však za mnou prišiel môj priateľ s obrovským prekvapením, a to zájazdom do Bulharska. Najprv som odmietala, potom som povolila a dovolenku nakoniec absolvovala. Viete čo vám poviem? Dajte Bulharsku šancu happytravel.sk.Nikto nás neokradol, nevydieral, nikoho so zbraňami sme nestretli a ani sme z krajiny nemuseli utekať a zachraňovať zrazených cyklistov. Naopak, užili sme si krásne pláže, more, príjemnú atmosféru a krásne počasie i prírodu. To, čo v Bulharsku zažili moji rodičia mnoho rokov dozadu, pravdepodobne, dlho odrádzalo aj iných turistov, myslím si, že nikto z našich končín nemal o tejto destinácií najlepšiu mienku. Verte mi, že dnes, je to úplne iné.